Pazúry korupcie

Ako vyplýva z globálneho prieskumu, bol zaznamenaný výrazný nárast v porovnaní s výsledkami rovnakého prieskumu, ktorý bol zrealizovaný v roku 2011. Vtedy malo s hospodárskou kriminalitou skúsenosti 21 % firiem oproti 34 % z aktuálneho prieskumu. Aktuálny údaj je však veľmi podobný zisteniam v regióne CEE (38 %) a tiež v celom svete (37 %).

Najrozšírenejšou formou hospodárskej kriminality je už tradične sprenevera majetku (54 %). Podvodníci však stále hľadajú nové spôsoby, ako spoločnosti poškodiť. Výskyt rôznych foriem hospodárskej kriminality sa teda stáva čím ďalej tým viac vyrovnanejší. Zaznamenaný bol nárast podielu foriem ako napríklad korupcia a úplatky (31 %), machinácie s verejnými zákazkami (31 %), podvody s hypotečnými úvermi (19 %), počítačové podvody (12 %) alebo legalizácia príjmov z trestnej činnosti.

 „Najvýznamnejšie zmeny v porovnaní s výsledkami prieskumov z roku 2011 a 2014 sa týkali výskytu legalizácie príjmov z trestnej činnosti, bol tu zaznamenaný nárast z 0 % na 12 %, a sprenevery majetku, kde nastal pokles z 94 % na 54 %,“  upozorňuje Michal Kohoutek, riaditeľ divízie forenzných služieb PwC s tým, že tieto fakty korešpondujú so zisteniami, že tradičné spôsoby podvodov, ako je sprenevera, majú na hospodárskej trestnej činnosti stále vysoký podiel, avšak ustupujú v prospech „modernejších“ typov podvodov, respektíve ich páchatelia využívajú sofistikovanejšie a tým pádom aj náročnejšie odhaliteľné postupy.

Rozdiel oproti svetu

V niektorých ohľadoch sa však výsledky prieskumu na Slovensku s globálnymi zisteniami nezhodujú. Napríklad 27 % slovenských spoločností, ktoré sa stali obeťou podvodu, odhalilo hospodársky podvod vďaka systému riadenia rizík. To je výrazne viac, ak to porovnávame s regionálnymi (9 %) a globálnymi údajmi (4 %). Náhodné odhalenie priznalo 14 % firiem na Slovensku, zatiaľ čo celosvetový prieskum uvádza len 2 %.

„Môže to súvisieť s celkovo nižším výskytom podvodov na Slovensku v porovnaní s krajinami strednej a východnej Európy aj v globálnom porovnaní,“ dopĺňa Kohoutek s tým, že cieľom prieskumu nebolo len zistiť súčasný stav hospodárskej kriminality, ale aj identifikovať trendy vnímania rizík v budúcnosti.