Záujem o ochranu duševného vlastníctva stúpa

Podnikatelia v uplynulých mesiacoch schytali niekoľko rán v podobe obmedzení ich fungovania. Prejavilo sa to aj v právnych otázkach, ktoré riešia?

V minulom a predminulom roku sme zaznamenali veľa dotazov na výklad konkrétnych vládnych opatrení, ktoré bohužiaľ neboli vždy jednoznačné a často sa menili, avšak popritom riešené právne otázky a problémy sa významne nezmenili. Všeobecne sa dá povedať, že veľa podnikateľov v dôsledku pandémie muselo pristúpiť k novým metódam predaja – dominovali najrôznejšie on-line platformy, ale prekvapivo zažil reštart aj predaj cez telefón. S touto formou je spojená značná regulácia – či už záležitosti týkajúce sa spotrebiteľského práva alebo osobných údajov. Je žiaduce mať tieto veci v poriadku, pretože sme zaznamenali aj zvýšenú aktivitu kontrol zo strany zo strany kontrolných orgánov

Jednou z oblastí, ktorej sa v rámci Vašej advokátskej praxe venujete, je ochrana duševného vlastníctva. Zmenila pandémia nejako situáciu v tejto oblasti?

S pandémiou sa výrazne urýchlil prechod do online prostredia a rozvoj e-commerce, s ktorým je tiež spojená problematika práv duševného vlastníctva. Zvýšená konkurencia podnikateľov v online prostredí spôsobená vysokým nárastom počtu e-shopov a iných alternatívnych obchodných modelov, ako sú napríklad marketplace – online trhoviská sprostredkovávajúce predaj tovarov od individuálnych obchodníkov. Pandémia ešte viac prehĺbila potrebu sa jasne odlíšiť od konkurencie a efektívne chrániť svoju značku a know-how – teda napríklad aj prostredníctvom registrácie ochranných známok, zmluvného ošetrenia autorských práv k fotografiám umiestených na webe či nastavením zmlúv s programátormi a správcami webových stránok. Špecifickými témami minulého roka sú doménové spory či zvýšené riziko predaja falzifikátov.

Veľa podnikateľov týmto záležitostiam na začiatkoch podnikania nevenuje dostatočnú pozornosť a často sa stáva, že až neskôr prichádzajú za nami pre radu. Je to ale väčšinou už neskoro. Pre lepšiu predstavu uvediem praktický príklad, kedy začínajúca firma s veľkým potenciálom podpíše nevýhodné zmluvy s vývojármi a nezaregistruje včas ochranné známky pre svoje logá či kľúčové doménové mená – pri predaji firmy investorom o niekoľko rokov neskôr sa môže ukázať, že tento stav je možné spätne napraviť veľmi ťažko, čo má často dopad na kúpnu cenu spoločnosti. V tom horšom prípade to vedie k dlhoročným súdnym sporom.

V jednom z našich rozhovorov ste uviedli, že oblasť duševného vlastníctva je právna disciplína, ktorá v posledných rokoch prešla nielen v rámci Slovenska veľkou premenou. Je podľa Vás dokončená, alebo máme stále čo doháňať?

Podľa medzinárodných inovačných indexov vydávaných Svetovou organizáciou duševného vlastníctva Slovensko zaostávajú vo využívaní potenciálu duševného vlastníctva. Legislatívny rámec pre ochranu know-how a inovácií je napríklad v anglosaských krajinách, najmä v USA a Veľkej Británii, na veľmi vysokej úrovni, teda chráni postavenie autorov a tvorcov oveľa viac a súčasne je registrácia rôznych práv za účelom ich ochrany flexibilnejšia ako v konzervatívnej Európe. Na druhú stranu záujem o ochranu duševného vlastníctva dlhodobo rastie aj na Slovensku, z čoho mám veľkú radosť. Naša kancelária sa snaží ochranu duševného vlastníctva vylepšovať – dôkazom toho je nedávno spustený projekt Certoo slúžiaci autorom, ktorí vytvárajú autorské diela (fotografie, projekty, software, pesničky a pod.) zaznamenať existenciu tohto diela v čase. Toto technické riešenie je postavené na blockchainovej technológii, ktorej veríme.

Je stále nejaká téma, ktorá na Slovnesku nie je dostatočne legislatívne riešená?

Právny rámec je pri veľmi dynamickom rozvoji sveta a inovatívnych obchodných modelov podnikania v online prostredí, ktorý sa nedá dopredu dosť dobre predvídať, často o krok späť. Z našej praxe môžem povedať, že aktuálne napríklad narážame na nedostatočné legislatívne ukotvenie prevádzkovateľov online trhovísk, nákupných galérií, ktoré iba sprostredkovávajú tovary od často zahraničných predajcov, bez toho aby byli priamo predajcami. Legislatívne zmeny budú nevyhnutné aj v rámci plánovanej stratégie digitalizácie, ktorú v roku 2020 pod názvom A Europe fit for the digitalage predstavila Európska komisia. Aj tu môžeme očakávať zmeny hlavne v oblasti poskytovania digitálnych služieb na sieti, a to na úrovni používateľov aj na úrovni podnikateľov.

Franšízové podnikanie, resp. franšízing ako taký stále nie je jasne právne upravený. Je to podľa Vás dôvod, ktorý môže brzdiť rozvoj tuzemského franšízového trhu?

Pri premýšľaní nad zavedením novej úpravy je nutné brať v úvahu, že táto minca má dve strany. Výslovná úprava určitej problematiky v zákone ponúka určitú mieru právnej istoty a možnosti adresovať právne normy a obrátiť sa pri nejasnostiach na znenie, výklad, príslušného zákona. Vysoká miera regulácie však môže byť skôr brzdou pokroku a rozvoja obchodu z rôznych dôvodov, často neprimeraných, obmedzení a prekážok. Sme preto v prípade franšízingu zástancami toho zachovať skôr voľnejší režim a ponechať nastavenia zmluvných vzťahov medzi franšízorom a fanšízantom na zmluvnú voľnosť týchto strán. Za kľúčové v tomto prípade považujeme z pozície podnikateľa nepodceniť prípravu znenia franšízingovej zmluvy. Ak je franšízingová zmluva kvalitná, je možné predísť mnohým problémom.