Univerzálna franšízová zmluva neexistuje

Aké sú najnovšie trendy na poli franšízingu v oblasti práva a zmlúv?
Franšízová zmluva nemá presné zakotvenie v českom právnom poriadku, a to ani po zmenách, ktoré priniesol nový občiansky zákonník. Napriek tomu je možné definovať pravidlá, ktorými sa riadia zmluvy upravujúce vzťahy medzi poskytovateľmi franšízových licencií a ich nadobúdateľmi. V porovnaní s predchádzajúcimi rokmi je možné pozorovať pomerne významný posun v tvorbe zmlúv a postavení oboch strán obchodného vzťahu – franšízora a franšízanta. Ako prax ukazuje, viac využívaný spôsob tzv. tvrdého franšízingu, kedy zmluvy boli často jednostranné v prospech franšízora, nie sú už v túto chvíľu dominantou.

Čím si tieto zmeny vysvetľujete?
Možno k tomu prispel aj fakt, že tieto zmluvy boli skôr väčšinou uzatvárané so zahraničnými spoločnosťami, alebo sa od ich materskej centrály iba preberali s právnou úpravou platnou na našom trhu. České franšízy tvoria v súčasnosti minimálne 65 % trhu, s čím sa spája i originálne miestne spracovanie franšízových zmlúv tak, aby boli pre ich franšízantov uzatvárateľné a prijateľné.

Nedá sa samozrejme predpokladať, že zmluvy sú a budú rovnostranne vyrovnané, pretože ich vždy tvorí franšízor, a danú zmluvu ponúka franšízantovi na podpis. Základným záujmom franšízora je ochrániť všetko, čo vybudoval a čo v danú chvíľu ponúka inému podnikateľskému subjektu na používanie. Toto myslenie je logické a oprávnené a prvotným záujmom je získanie know-how, i ochrana značky v maximálnej miere.

Pokiaľ sa franšízor rozhodne budovať sieť prostredníctvom zdieľaného know-how, teda franšízingu, musí počítať s tým, že okrem svojej ochrany by mal poskytnúť partnerovi, ktorý do tohto partnerského podnikateľského vzťahu investuje nie malé peniaze, tiež nejaké záruky.

Je lepšie určiť prísne pravidlá, alebo skôr ponechať franšízantom slobodu?
Záleží vždy na konkrétnej spoločnosti. Na trhu nájdeme svetoznáme franšízy a značky, ktoré majú nastavené pravidlá tvrdo a jasne. Takým príkladom môže byť franšízová sieť McDonald´s. Sú ale i značky tiež známeho mena, ktoré iba zmluvy preložili a v našich končinách sú takmer neakceptovateľné. Ťažko sa totiž uzatvárajú zmluvy, ktoré sú veľmi obsiahle, alebo v nich chýba ustanovenie záruky napr., že franšízor bude dodávať svoje tovary franšízantovi, prípadne že ku zmluve neposkytne žiadny prevádzkový manuál. Zbystriť by však franšízant mal i v momente, kedy od franšízora získa zmluvu na dve strany.

Čo odporúčate v takejto situácii?
Vždy sa oplatí investovať do kontroly zmluvy s právnikom, ktorý sa špecializuje na franšízing. S platbou za služby právnika či špecializovaného poradcu je treba počítať už pri výbere franšízy, pretože v porovnaní s prípadnou stratou investície do franšízy bude pomer hodnoty do kontroly zmluvy zanedbateľný. Pri uzatváraní franšízovej zmluvy by franšízant nemal uvažovať iba o danom okamihu, ale s vyhliadkou do budúcnosti a rozložiť prípadnú hodnotu v rokoch, minimálne na dobu, na ktorú zmluvu podpisuje. V tom momente zistí, že hodnota rozložená v jeho budúcom podnikateľskom čase, je reálne nízka.

Tiež by si franšízor mal uvedomiť, kto je jeho partner, s kým bude zmluvu uzatvárať, akú franšízu a aké hodnoty ponúka a podľa toho si nechať zmluvu vypracovať. Niekoľkokrát sme sa v praxi stretli s tým, že franšízor v obave o zneužitie svojho biznisu, žiadal pokuty, zákazy a zrušenie zmluvy za akýkoľvek prehrešok. Uzatvorenie takejto zmluvy by pre franšízanta znamenalo podnikať s pocitom neustáleho strachu, kedy o svoju investíciu do vlastnej firmy príde, a to i kvôli porušeniu, ktorého sa dopustil bez akéhokoľvek zámeru, teda omylom.

Na čo by si mal franšízor dať pozor?
Franšízor si musí vždy primárne ujasniť, čo je jeho cieľom. A pripraviť sa na to, že sa o svoj biznis bude „deliť“. K franšízantovi by tak mal pristupovať ako k partnerovi, ktorý mu dôveruje, investuje svoje peniaze, a ktorý má iste tiež určité obavy, aby biznis fungoval, jeho investované peniaze sa vrátili a tiež niečo zarobili. Čo samozrejme neznamená, že by franšízor nemal byť dobre zmluvne ošetrený. Dôvera musí panovať na oboch stranách. A kvalitne napísaná zmluva je dobrý vstup pre začiatok. Ideálny je stav, kedy sa už po uzatvorení nemusí vôbec nič riešiť.

Na ako dlhú dobu je ideálne franšízové zmluvy uzatvárať?
Všeobecne by mala byť zmluva spracovaná tak, aby sa po prvom roku nemusela meniť a upravovať s ohľadom na narastajúci počet franšízantov či problémov, s ktorými sa „predtým“ nepočítalo. Franšízor by mal uvažovať v horizonte minimálne 5 až 10 rokov, na ktoré bude zmluvy uzatvárať. Nemusí všetky ustanovenia, týkajúce sa fungovania franšízovej pobočky, vložiť do franšízovej zmluvy. Taký postup by totiž mohol pri ďalšom rozvoji siete paradoxne franšízora zväzovať, pretože akákoľvek zmena či úprava znamená nutnosť získať podpis druhej strany.

Ako sa teda vyhnúť častým zmenám v zmluvách?
Od franšízovej siete sa očakáva rozvoj. Preto odporúčame okrem kardinálnych ustanovení dobre zvážiť, čo a v akej forme bude uvedené v prevádzkovom manuáli, ktorý je vždy neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. V ňom by mali byť zaznamenané všetky procesy, súvisiace s prevádzkou podnikania, v nadväznosti na franšízovú zmluvu.

Správne zostavená zmluva je predpokladom pre „hladké“ fungovanie spolupráce. Poskytuje záruky obom stranám. Preto odporúčame franšízantom i franšízorom, aby sa pri tvorbe a pred podpisovaním zmluvy obrátili na poradcu, ktorí dokáže poradiť, prípadne odkázať na kvalitných právnikov, ktorí majú s franšízovými zmluvami skúsenosti. Vo finále im to totiž ušetrí nemalé finančné prostriedky.