Stanislav Bernard: Snažíme sa ísť vlastnou cestou
Rodinný pivovar Bernard oslávil v predminulom roku 20. narodeniny. Aké boli jeho začiatky? Ako ťažké bolo vtedy súkromne podnikať v zemi, ktorá s tým nemala skúsenosť?
Z nášho pohľadu to bolo viac než ťažké. V dražbe malej privatizácie sme vydražili v podstate ruinu pivovaru, jej zostatková hodnota bola vyjadrovaná deväť a pol milióna korún. Dražobná cena sa vyšplhala na 45 miliónov. Zároveň s pivovarom sme museli kúpiť aj jeho zásoby za sedem miliónov, tie boli z valnej časti tvorené pivom, ktoré bolo nepredajné. Radu zásob sme museli aj zlikvidovať. Celú privatizáciu pivovaru sme financovali z úveru. Ja sám som napr. založil rodinný dom. Nakoniec až dva dni pred vypršaním mesačnej lehoty sa mi podarilo získať úver v sporiteľni.
A aký ste mali plán po privatizácií?
Počítal som s tým, že budeme schopný uvariť viac piva, než v tej dobe varieval Štátny podnik, ktorého výroba bola okolo 40 tisíc hl. za rok, v poslednom roku existencie dokonca len 26 tis. hl. S mojim spoločníkom Jozefom Vávrom, ktorý humpolecký pivovar poznal, sme odhadovali, že dokážeme variť 80 tisíc hl. piva, teda dvojnásobok pôvodnej výroby. Otázkou však bolo, či uvarené pivo dokážeme tiež predať. Vtedajší pivovar mal totiž pokazenú povesť, naviac bol čisto regionálny. Veď okruhu 20 kilometrov od Humpolca fungujú ďalšie 3 pivovary - jihlavský, havlíčkobrodský a pelhřimovský. Od začiatku podnikania sme teda prakticky nemali trh, o ktorý by sme sa mohli oprieť. A zároveň držať pivovar v chode bolo ťažké, pretože väčšina strojov boli zastaralé a v mnohých prípadoch na ne nebolo možné zohnať ani náhradné diely. A takýchto problémov bola celá rada.
Mimo vaše aktivity v pivovare ste sa stal zakladateľom Nadačného fondu proti korupcii, ktorý vznikol v minulom roku. Ako hodnotíte jeho fungovanie doposiaľ?
Hodnotiť vlastný fond nie je príliš dobré, to by mal hodnotiť niekto z vonku. Viac-menej si myslím, že za relatívne krátku dobu náš nadačný fond medzi tými subjektmi, ktoré sa vymedzujú proti korupcii dosiahol pomerne dosť hmatateľných momentov.
Celý rozhovor nájdete v magazíne Vlastní firma FRANCHISING 01/2012.
Prečítaj články
Viete niečo? Predajte to!
/13.01.2017
Lukáš Hejlík je českej verejnosti známy predovšetkým ako herec. V poslednej dobe ho však čím ďalej viac zamestnávajú jeho podnikateľské projekty spojené s divadlom i gastronómiou.
Financie sú veľmi perspektívny odbor. Rieši je každý, preto sa v nich ukrýva veľký potenciál a možnosť stať sa veľmi úspešným, hovorí generálny riaditeľ a spolumajiteľ spoločnosti Partners, investor a v neposlednom rade majiteľ siete My Food Market Petr Borkovec.
Podnikanie v Českej republike je relatívne bezpečné, ale pomalé. To si mysli lekár, podnikateľ a televízny moderátor Roman Šmucler.
Podnikateľské začiatky nie sú vždy ružové. Svoje o tom vie aj Martin Wallner a Tomáš Huber, zakladatelia a majitelia spoločnosti Mixit.
Biznis sa má robiť seriózne, poctivo a aspoň s trochou nadhľadu. Nepríjemné podnikateľské prostredie nikomu neprospieva, myslí si Karel Svoboda, majiteľ spoločnosti TOI TOI, sanitárne systémy.
Najčítanejšie
Ako zarobiť peniaze na YouTube?
/27.08.2021
Každý deň ľudia pozrú na YouTube viac ako miliardu videí. Prečo to nevyužiť pre vlastný zisk?
„Byť prvou franšízou Simplea na Slovensku bola výzva. Zvládli sme ju na jednotku,“ hovorí franšízantka Katarina Porubská.
Franšízová sieť finančných služieb Simplea má za prvý polrok veľmi priaznivé ekonomické výsledky. V krajských mestách chce posilniť o nových franšízantov.
Franchising je systém istého druhu licenčných zmlúv, ktoré sa stávajú čím ďalej tým obľúbenejšími v oblasti podnikania. Do franchisingu je možné zahrnúť i rôzne typy podnikania založeného na distribučných a agentúrnych zmluvách.
Zoltán Vida je vyštudovaný telocvikár. Nikdy sa však tejto profesii nevenoval, stal sa z neho podnikateľ. Dnes prevádzkuje 3 reštaurácie McDonald´s.