Stanislav Bernard: Snažíme sa ísť vlastnou cestou

Rodinný pivovar Bernard oslávil v predminulom roku 20. narodeniny. Aké boli jeho začiatky? Ako ťažké bolo vtedy súkromne podnikať v zemi, ktorá s tým nemala skúsenosť?
Z nášho pohľadu to bolo viac než ťažké. V dražbe malej privatizácie sme vydražili v podstate ruinu pivovaru, jej zostatková hodnota bola vyjadrovaná deväť a pol milióna korún. Dražobná cena sa vyšplhala na 45 miliónov. Zároveň s pivovarom sme museli kúpiť aj jeho zásoby za sedem miliónov, tie boli z valnej časti tvorené pivom, ktoré bolo nepredajné. Radu zásob sme museli aj zlikvidovať. Celú privatizáciu pivovaru sme financovali z úveru. Ja sám som napr. založil rodinný dom. Nakoniec až dva dni pred vypršaním mesačnej lehoty sa mi podarilo získať úver v sporiteľni.
A aký ste mali plán po privatizácií?
Počítal som s tým, že budeme schopný uvariť viac piva, než v tej dobe varieval Štátny podnik, ktorého výroba bola okolo 40 tisíc hl. za rok, v poslednom roku existencie dokonca len 26 tis. hl. S mojim spoločníkom Jozefom Vávrom, ktorý humpolecký pivovar poznal, sme odhadovali, že dokážeme variť 80 tisíc hl. piva, teda dvojnásobok pôvodnej výroby. Otázkou však bolo, či uvarené pivo dokážeme tiež predať. Vtedajší pivovar mal totiž pokazenú povesť, naviac bol čisto regionálny. Veď okruhu 20 kilometrov od Humpolca fungujú ďalšie 3 pivovary - jihlavský, havlíčkobrodský a pelhřimovský. Od začiatku podnikania sme teda prakticky nemali trh, o ktorý by sme sa mohli oprieť. A zároveň držať pivovar v chode bolo ťažké, pretože väčšina strojov boli zastaralé a v mnohých prípadoch na ne nebolo možné zohnať ani náhradné diely. A takýchto problémov bola celá rada.
Mimo vaše aktivity v pivovare ste sa stal zakladateľom Nadačného fondu proti korupcii, ktorý vznikol v minulom roku. Ako hodnotíte jeho fungovanie doposiaľ?
Hodnotiť vlastný fond nie je príliš dobré, to by mal hodnotiť niekto z vonku. Viac-menej si myslím, že za relatívne krátku dobu náš nadačný fond medzi tými subjektmi, ktoré sa vymedzujú proti korupcii dosiahol pomerne dosť hmatateľných momentov.
Celý rozhovor nájdete v magazíne Vlastní firma FRANCHISING 01/2012.
Prečítaj články

Lukáš Hejlík je českej verejnosti známy predovšetkým ako herec. V poslednej dobe ho však čím ďalej viac zamestnávajú jeho podnikateľské projekty spojené s divadlom i gastronómiou.
Financie sú veľmi perspektívny odbor. Rieši je každý, preto sa v nich ukrýva veľký potenciál a možnosť stať sa veľmi úspešným, hovorí generálny riaditeľ a spolumajiteľ spoločnosti Partners, investor a v neposlednom rade majiteľ siete My Food Market Petr Borkovec.
Podnikanie v Českej republike je relatívne bezpečné, ale pomalé. To si mysli lekár, podnikateľ a televízny moderátor Roman Šmucler.
Podnikateľské začiatky nie sú vždy ružové. Svoje o tom vie aj Martin Wallner a Tomáš Huber, zakladatelia a majitelia spoločnosti Mixit.
Biznis sa má robiť seriózne, poctivo a aspoň s trochou nadhľadu. Nepríjemné podnikateľské prostredie nikomu neprospieva, myslí si Karel Svoboda, majiteľ spoločnosti TOI TOI, sanitárne systémy.
Najčítanejšie

Každý deň ľudia pozrú na YouTube viac ako miliardu videí. Prečo to nevyužiť pre vlastný zisk?
Fruitisimo je európska sieť prevádzok zdravej varianty fastfoodu, ktorá vznikla v Českej republike. Ich rastu pomáha aj vzájomné zdieľanie skúseností jednotlivých franšízantov.
Rastie počet značiek, ktoré mieria na slovenský trh. Kto sa môže chytiť franšízovej spolupráce hneď na štarte?
Svetoznáma značka Starbucks začína zatínať drápy na tuzemskom trhu. Jej kávu si môžeme už vychutnať aj u nás.
TAB Board rozširuje svoje portfólio služieb programom pre strategickú transformáciu firmy. Čo teraz franšízanti môžu firmám ponúkať?