Kódex diktuje aj lojálnosť

Etický kódex EFF nemá žiadnu zákonnú právomoc. Mal by mať ale okrem iného vplyv na postupy pre tvorbu franšízových sietí v Európe i napríklad na rozhodovanie vnútroštátnych súdov alebo regulačných orgánov, ktoré sa na EFF môžu obracať pri rozhodovaní v právnych sporoch, týkajúcich sa franšízingu.

Samoregulačný mechanizmus v posledných rokoch kritizovali niektorí odporcovia s tým, že nejednotnosť nie iba právnych podmienok v Európe značne brzdí rozvoj franšízingu ako takého. Práve možné riziko väčšej nadnárodnej regulácie franšízingu viedla európskou asociáciu k úprave kódexu.

Zmeny sa týkajú predovšetkým niekoľkých zásadných oblastí:

• Zdôrazňuje sa, že kódex je dohovorom medzi viacerými stranami, a že sa týka franšízorov a tiež franšízantov. Reaguje tým na kritiku, že sa málo zaoberal právom a povinnosťami franšízantov.
• Členovia EFF kladú väčší dôraz nie iba na prijatie, ale tiež na podporu národného etického kódexu a na zaistenie toho, aby bol verejne dostupný.
• Väčší dôraz je kladený tiež na tzv. zásadu dobrej viery, ktorá sa týka vzťahu medzi franšízormi a franšízantmi. Britské právo napríklad neuznáva všeobecnú povinnosť dobrej viery a nedávne súdne pokusy ju ustanoviť v zákone ako povinnú súčasť franšízových dohôd boli odmietnuté alebo obmedzené. Kódex však novo kladie väčší dôraz práve na túto povinnosť. Strany majú podľa neho riešiť sťažnosti a spory v dobrej viere v bezprostredných rozhovoroch a jednaniach vedených v duchu priateľstva a poctivosti.
• Od franšízorov sa požaduje, aby jednoznačne zaručili franšízantovi právo využívať prevedené alebo sprístupnené know-how, udržovať a rozvíjať ho.
• Definícia know-how bola upravená. Z informácií, ktoré boli "nevyhnutné" sú momentálne informácie, ktoré sú "významné a užitočné". Tento krok má odrážať praktickú realitu mnohých franšízových systémov.
• Od franšízorov sa vyžaduje, aby na poli franšízingu pôsobili po dobu najmenej jedného roka, aby dodržovali a rozvíjali know-how, odovzdávali ho, vyžadovali spätnú väzbu od svojich franšízantov, a pomáhali pri rozvoji franšízové trhu. Franšízor musí propagovať príslušnú značku.
• Franšízori musia uznať franšízantov ako samostatných podnikateľov, a nemôžu ich priamo či nepriamo riadiť rovnako ako svojich zamestnancov.
• Franšízor je povinný franšízantom bezvýhradne umožniť prevádzku podnikania, poskytnúť im detailné informácie o komunikácii vo vnútri aj vonku firmy (napríklad internete), rovnako má povinnosť ich zoznámiť so svojou obchodnou politikou.
• Franšízanti podliehajú tiež ďalším povinnostiam. Musia "lojálne spolupracovať" so svojimi franšízormi a ďalšími franšízantmi, musia byť zodpovední za svoje vlastné činy, za vlastný personál i financovanie vlastného podnikania.