Tomáš Hanák: Podnikanie je namáhavé, ale prináša so sebou aj radosť

„Ak rozmýšľate nad podnikaním, skúste to. Možno to bude okoliu na smiech a budú vám tajne priať neúspech, každopádne budete môcť všetkým mudrlantom povedať: „Možno som neuspel, ale skúsil som to.“
Piatok
06.02.2015
Túžba skúsiť niečo nové priviedla charizmatického herca Tomáša Hanáka k podnikaniu. V stredočeskom Nižbore si otvoril vlastnú krčmičku a má s ňou veľké plány.
 

Ste úspešný a obľúbený český herec. Ako vás napadlo vrhnúť sa do víru podnikania?

Možno práve preto, že som herec, čo prináša popularitu, ktorá prináša stratu osobného života, slobody. Chcel som skúsiť niečo nové, dokázať si, že mám ešte silu odbočiť, uživiť si aj inak, že nemusím nutne zomrieť ako herec.  Do mojich tridsiatich rokov som neustále menil zamestnanie, sťahoval sa, fluktuoval – a bolo to vzrušujúce.

Svoju krčmičku prevádzkujete v stredočeskom Nižbore, kde ste dal dokopy starý železničný sklad. Ako dlho vám trvalo dať budovu dohromady tak, aby mohla byť krčmička otvorená?

Päť rokom som sa nezastavil. Buď som v smokingu niekde moderoval, alebo v potupnom kostýme hral v nejakej hlúposti, alebo som bol tu na stanici a v montérkach robil čističa, natierača, zásobovača, písal žiadosti. Prešli  sme kopou šrotu, staničných ruín, likvidovali drevokazný hmyz, objavovali zaprášené skvosty, kašlali prach a storočné pavučiny. Bolo to vyčerpávajúce, ale adrenalínové.

Prečo vaša voľba padla práve na oblasť gastronómie?

Na začiatku som len chcel zachrániť tu čarovnú drevenú chatrč z roku 1876, mám rád vlaky a mrzí ma devastácia a miznutie toho čarovného prostredia. Potom ma napadlo, že keby som ešte pil, určite by ma potešila takáto zabudnutá drevená staničná krčma, kde stoly aj stoličky sa nebudú podobať ako „vajce vajcu“, sekaná sviečková a pivo v pochytanom pollitri.  Časom sa to ale zvrtlo a teraz máme skvelé jedlo a pivo Bernard... No, aspoň tie stoly a stoličky sú podľa môjho gusta.  A gastronómia? Mojim  favoritom už asi navždy zostane chleba s maslom; ten ošiaľ okolo jedla, mediálna sláva kuchárov – nič proti kuchárom!, recepty od každej speváčky a seriálového herca, gastroturizmus, to všetko ma vedie k neradostným úvahám o blížiacom sa zániku civilizácie – tým myslím tu modernú, „vyspelú“, s internetom, sieťami, stratou anonymity, relativizáciou dobra a zla, globalizáciou...Veľmi by som sa nedivil, keby som pozajtra našiel u nás doma na záchode ďalšiu prevádzku Starbuck´s. 

 

Celý rozhovor nájdete v magazíne Vlastní firma FRANCHISING 01/2015.