Podnikanie je nutné podporovať

Úlohou politikov je vytvárať prostredie prívetivé pre súkromných podnikateľov, nie im sťažovať ich snaženie, čo sa u nás bohužiaľ často deje, zhodujú sa bratia Tomáš a Lukáš Sedláčkoví.
Štvrtok
08.02.2018
Nie iba o podnikateľskom prostredí a chabej politickej podpore podnikateľov a malých firiem v Českej republike hovorili v rozhovore ekonomickí bratia Tomáš a Lukáš Sedláčkovi.
 

Ako sa v Českej republike podľa vás dnes podniká?
LUKÁŠ: Pomerne smutnou pravdou je, že malé a stredné podniky v ČR nedostávajú takú podporu, akú by si zaslúžili. Malo by sa im venovať viac pozornosti. Práve na nich totiž stojí značná časť českej ekonomiky. Koľkokrát ročne počujeme politikov chváliť podnikateľov, koľkokrát ročne hľadajú spôsoby, ako im to zjednodušiť a pomôcť? Veľmi mi na podnikateľoch záleží, preto tiež moja firma realizuje už piaty rok Týždeň podnikania ČR a Týždeň inovácií ČR na podporu všetkých podnikavých a inovujúcich jedincov a subjektov v Českej republike.

TOMÁŠ: Českí ministri by si mali primárne nastaviť správne fungovanie svojich vlastných rezortov. Až potom hádzať bremená pod nohy podnikateľom. Je nutné, aby premýšľali nad tým, ako veci robiť lepšie, efektívnejšie a nezťažovať podnikateľom prácu. Musia si uvedomiť, že podnikatelia by nemali problém so zmenou daní, ktorá by mala zmysel. Momentálne to funguje tak, že každá nová vláda reformuje dane. To by malo byť tým posledným, čo by vo vzťahu k podnikateľom mala robiť. Mala by ich nechať fungovať tak, aby sa im tu podnikalo dobre.

LUKÁŠ: Tiež je veľká škoda, že začínajúce a menšie firmy nemajú daňové, administratívne a iné úľavy oproti veľkým firmám, aby sa im podarilo prežiť a rásť. Viem z osobnej skúsenosti, že začiatky sú veľmi náročné a cítim že aspoň symbolická podpora štátu by bola motivačná. Čo sa týka podnikateľov, tak by bola prospešná väčia ochota zdieľať svoje znalosti a skúsenosti s ďalšími podnikateľmi. Neuvedomujú si, že vzájemné zdieľanie je cesta k ďalšiemu rozvoju a účinná propagácia.

Nemôže za to i tuzemské školstvo, ktoré v nás vytvára pocit, že medzi sebou musíme neustále súperiť?
LUKÁŠ
: Áno, i to môže byť dôvod. Obaja s bratom máme skúsenosť so štúdiom v zahraničí. Študovali sme v Dánsku a ďalších krajinách, ja som potom vyštudoval na University of Cambridge. Môžem teda povedať, že školstvo v zahraničí je úplne odlišné. Dôraz sa kladie na rozvoj umenia argumentície. Češi sú veľmi šikovný, sčítaný, pracovitý národ so širokým rozhľadom. V oblasti kritického myslenia a prezentácie vlastného názoru podloženého pádnymi argumentami však máme medzery.

TOMÁŠ: V Českej republike všeobecne a na vysokých školách tiež chýba priestor pre diskusiu. Keď svojim študentom prednášam na vysokej škole, hovorím im, že kto mi na skúške odrecituje presne to, čo som hovoríl ja na prednáškach, dostane za tri. V tom momente neprináša nič nové, originálne. Nič svoje. Len mi rozpráva, nepremýšľa. Pokiaľ sú študenti schopní so mnou na danú tému diskutovať, odchádzejú s dvojkou. Tí, čo ma dokážu preargumentovať dostanú jednotku.

Ako je to u nás s podporou start‑upov?
LUKÁŠ: Vidím u nej rovnaký problém ako v prípade malých a stredných podnikov. Start‑upy sú bohužiaľ niečo, čo českí politici nevnímajú ako prioritu, o ktorú by sa mali zaujímať. Vôbec nechápu ich ohromný potenciál pre českú ekonomiku. Manželka zvažovala kde založit náš spoločný startup Poetizer a zatiaľ čo v Českej republike narážala iba na byrokratické obštrukcie a neochotu štátnych úradníkov komunikovať ako upraviť platformu pre EET, tak ju rakúske ministerstvo zahraničných vecí usilovne lákalo, aby založila sídlo u nich vo Viedni.

Priepasť medzi štátnym sektorom a startupmi je u nás veľmi hlboká. Je to do istej miery škoda, pretože Silicon Valley ani izraelský startupový zázrak by sa bez podpory štátu nekonali. Ide o to nájsť spoločnú reč a spojiť sily tam, kde to dáva zmysel, nie sa bezdôvodne „nemať rád“.

A preto vznikol nápad na založenie spoločnosti European Leadership and Academic Institute (ELAI)?
LUKÁŠ
: Čiastočne áno. Chceme byť mostom a spájať osobnosti, ktoré sa odvážia premýšľať mimo zabehnutých koľají. Motivujeme ostatných, aby mierili vyšie, vytyčovali si vyššie ciele, a to osobné, kariérne i pre českú spoločnosť. Niekoľko rokov som pracoval v štátnom, neziskovom aj v súkromnom sektore.

Všade som narážal na neochotu urobiť niečo viac ako je nutné a na slabú túžbu sa ďalej rozvíjať a zdieľať svoje skúsenosti. I keď vieme, že nebudeme nikdy dokonalí, tak by sme sa o dokonalosť svoju a nášho okolia mali neustále snažiť. Preto sa v ELAI zameriavame na profesné vzdelávanie a zároveň na podporu podnikania, startupov a inovácií v Českej republice.

Mal by start‑upy podporovať štát?
LUKÁŠ
: Áno, ale rozumne a iba tam, kde je to potrebné. Každý takýto projekt by mal byť od začiatku tvorený s ambíciou ďalej sa rozvíjť na globálnej úrovni a expandovať. Ich presah do zahraničia pomáha budovať dobré meno Českej republiky za jej hranicami. Podpora zo strany štátu by však bola najviac efektívna tam, kde je najviac potrebná, a to primárne v oblasti školstva, aby sme učili potrebné zručnosti a schopnosti pre digitálny vek, učili kritické analytické myslenie, dodávali žiakom vyššie sebavedomie a motivovali ich k zakladaniu startupov. Všeobecne máme totiž start‑upov ako štát veľmi málo.

TOMÁŠ: A Česká republika má na čom stavať. Máme veľa osobností a produktov, vďaka ktorým nás vo svete poznajú. Trúfnem si povedať, že sme mimo Ruska asi najznámejším slovanským štátom. A to i vďaka osobnostiam ako Václav Havel a Jaromír Jágr, či výrobkami ako pivo, autá a konieckoncov aj český dizajn má vo svete dobré meno.


Celý rozhovor nájdete v magazíne VLASTNÁ FIRMA Franchising, ktorý je možné si objednať pod odkazom.