Franšízové trendy 2017/2018

Všeobecne je možné povedať, že franšízing sa v Európe v budúcnosti ponesie v znamení silných medzinárodných značiek. Malé lokálne franšízové siete budú mať boj o prežitie na trhu stále ťažší, výhodnejšie postavenie im nesľubuje ani potenciálna zmena zákonov EU, ktorá má priniesť napr. väčšiu ochranu franšízantov a ich investícií.
Utorok
30.01.2018
Medzi trendy patria v Európe tzv. multi-unit franšízing, internacionalizácia sietí, aj spolupráca s finančne silnými partnermi.
 

Získavať kvalitných franšízových partnerov je čím ďalej tým ťažšie. Vzhľadom na priaznivejšiu situáciu na trhu práce a nedostatočnému počtu kvalifikovaných pracovníkov sa potenciálny franšízanti totiž domnievajú, že je jednoduché nájsť dobré, lukratívne zamestnanie, alebo urobiť rýchlo kariéru v rámci svojej súčasnej spoločnosti. Prečo sa teda púšťať do riskantného podnikania, ktoré franšízing ponúka? Načo nezávislosť, keď sa zamestnancom firiem darí a sú spokojní?

Požiadavky franšízora môžu byť rovnako zaväzujúce a zväzujúce ako požiadavky klasického zamestnávateľa. Ale bez nároku na platenú dovolenku, výhodného zdravotného poistenia, či budúceho vysokého starobného dôchodku. Franšízori, ktorí chcú s ponukou na nové franšízy u adeptov uspieť, sú preto nútení lákať svojich obchodných partnerov na nové špeciality a špeciálne výhodné ponuky. Tento fakt priniesol na franšízový európsky trh niekoľko viditeľných nových trendov.

1. Franšízanti vlastnia viacero franšíz jednej značky

Nedostatok franšízových partnerov v posledných rokoch vedie k tomu, že franšízové ​​systémy sa stále častejšie rozširujú pomocou svojich súčasných partnerov v rámci tzv. multi-unit franšízingu. Majitelia franšízovej licencie vlastnia a prevádzkujú viac franšíz jednej spoločnosti. Tento prístup však nie je pre mnohých súčasných licenčných partnerov ani vhodný, ani žiaduci. Požiadavky a pracovný profil franšízanta sa totiž v takom prípade výrazne menia.

V USA vlastní viac franšíz 20 % všetkých franšízantov, a multi-unit franchising využíva až polovica sietí. Veľkú časť z nich trápi okrem iného nastúpenie novej generácie franšízantov, ktorí by sa postarali o úspech súčasných pobočiek úspešných franšízových sietí v nasledujúcich desaťročiach. Tých je totiž kriticky málo. Multi-unit franšízing je preto (i napriek svojej rastúcej popularite) riešením trochu z núdze, a býva často problematickejší a náročnejší ako klasický franšízing, kedy franšízant vlastní iba jednu prevádzku.

Zatiaľ čo aj u nás veľa franšízantov riadi svoje podnikanie samostatne a tiež sa aktívne podieľa napr. na výrobe, franšízing s viac jednotkami často vyžaduje naopak výhradne manažérsku zodpovednosť za riadenie novo vzniknutej franšízovej "podsiete". Pre veľa franšízových partnerov, ktorí skôr ako obchod ako taký milujú svoje odbory podnikania, nemusí byť preto prechod na riadiacu pozíciu práve atraktívnou možnosť. Dokonca v takých prípadoch obvykle franšízantom značne narastie miera pracovného vyťaženia aj osobná zodpovednosť. Problematické býva i hľadanie vhodného personálu pre franšízy, čo tiež odradzuje mnohých odvážlivcov.

2. Do malých franšízových sietí vstupujú veľkí investori

S trendom multi-unit franšízingu prišiel do Európy aj nárast počtu firiem, ktoré využívajú pre expanziu investorov. Vlastnia často viacero franšíz, a stávajú sa tak v podstate spoločníkmi celej značky. Prinášajú do spoločnosti žiadaný kapitál i manažérske schopnosti, ktoré v nich často citeľne chýbajú. Často mávajú od začiatku v pláne otvoriť niekoľko franšízových pobočiek, ich počet i podoba by mala byť jasne stanovená v licenčnej zmluve. Príkladom môže byť napríklad spoločnosť KFC. Americký reťazec rýchleho občerstvenia sa globálne rozširuje pomocou finančne silných franšízantov ako je poľská spoločnosť AmRest, alebo austrálska franšízová skupina Collins Foods Limited.

Na medzinárodnej úrovni sa aj v Európe vytvorila v posledných rokoch skupina veľkých firiem, ktoré tiež vlastnia viac franšízových značiek (tzv. multi-brand franšízing). Multibrandová franšízová stratégia je rozšírená napríklad v maloobchodnom predaji. Firmy či majitelia s viacerými franšízovými jednotkami sa v takom prípade stávajú národným či nadnárodným partnerom hlavného franšízora (majiteľa značky). Už spomínaný poľský AmRest je napríklad nie len hlavným európskym master-franšízantom KFC, ale tiež partnerom ďalších veľkých franšízových systémov ako je Starbucks, Pizza Hut alebo Burger King. Záujemcovia o klasickú zahraničnú franšízu nemajú žiadnu šancu v boji s týmito gigantmi.

3. Franšízové značky prerastajú štátne hranice

Tlak, ktorý sa stále častejšie prejavuje v malých a stredných franšízových systémoch, je tiež dôsledkom rastúcej konkurencie finančne silných medzinárodných hráčov, ktorí sú dokonca niekedy podporení agresívnymi investičnými spoločnosťami. Niektoré európske franšízové ​​systémy sa preto snažia o vlastnú expanziu a rast na medzinárodnej úrovni, a chcú byť v tomto smere atraktívnymi tiež pre investície.

Hľadanie nových franšízových partnerov je pre firmy stále náročnejšie, ponúkajú preto často veľmi výhodné ponuky spolupráce. Pokiaľ sa rozhodnú rásť za hranice domoviny, výhodným riešením pre nich býva spojenie s finančne silným partnerom, ktorý dominuje trhu v cieľovej lokalite.

Prevzatie malých lokálnych podnikov zahraničnými investormi bude stále častejším riešením tam, kde vlastné sily pre ďalší rast franšízovej siete už nestačia. V Česku je ideálnym príkladom kúpa Forsty’s Pizzy, ktorú "pohltila" minulý rok španielska franšízová sieť Telepizza. V Nemecku v roku 2016 podobne získal spoločnosť Domino Pizza Enterprises a Domino Pizza Group z Veľkej Británie nemecký franšízový systém Joey’s Pizza. Cielene dochádza z rovnakých dôvodov aj ku spájaniu franšízových značiek pod jednu "strechu", u nás sa takto zlúčili napr. firmy Sklizeno, My Food a Náš grunt.

4. Podmienky franšízovej spolupráce musia byť transparentné

Spolu s rastom požiadaviek zo strany uchádzačov o nové franšízy sú nútené franšízové siete a franšízori stále viac otvorene hovoriť o podmienkach licenčných zmlúv. Výhodami a špeciálnymi ponukami lákajú nových franšízantov, a snažia sa ich motivovať k maximálnemu výkonu. Značky preto napríklad úplne upustili aj od licenčných poplatkov, a inkasujú iba percentá z mesačného obratu svojich franšíz. Tlak na najvýhodnejšie podmienky pre franšízantov spôsobil tiež rastúce požiadavky na presnosť a detailnosť franšízových zmlúv, ktoré stále častejšie obsahujú napr. aj obchodné plány pre jednotlivé franšízové pobočky, a sú tak väčšou zárukou pre návratnosť vložených investícií.

Všetky tieto trendy však majú jedno spoločné - pomaly, ale isto zväčšujú priepasť medzi klasickými franšízormi, franšízantami a franšízovými systémami a značkami, ktoré vlastnia silní investori a dominantní medzinárodní hráči. Prví vstupovali do podnikania kvôli obžive rodiny, splneniu životného sna, alebo kvôli práci, ktorú mali radi. Druhí vnímajú obchod a firemnú politiku čisto ako svoj ekonomický záujem. Sústredia sa skôr na hladký chod celej franšízovej siete.

Na hodnotení, či sa franšízing v Európe uberá na začiatku roka 2018 tým správnym smerom, nie je momentálne vhodná chvíľa. Je však zjavné, že z malého lokálneho podnikateľského modelu prerastá v obrovský celistvý medzinárodný obchodný systém, v ktorom sa najlepšie cítia veľkí aj malí investori, a nie drobní podnikatelia. Veľkou chybou by sa mohlo postupom času stať to, že sa z neho zároveň vytráca jeho najväčšia sila - osobný zápal a zodpovednosť malých franšízantov, vďaka ktorej sa každá franšíza (aj tá, ktorá bola vlastnená globálnou značkou typu McDonald’s) stávala podnikom s rodinným duchom a hodnotami.

Upokojujúci je v tomto smere na druhú stranu fakt, že na Slovensko niektoré západné trendy - a to ani tie európske - nikdy nedorazia vo svojej pôvodnej sile. Franšízing je u nás aj na prelome rokov 2017 a 2018 stále vo fáze popubertálneho dospievania, zrelého poznávania, a nadšeného očakávania ďalšieho rýchleho rozvoja.