Bude EU chrániť franšízing?

Ďalší problém vidia europoslanci v online predaji, na ktorý sa franšízové zmluvy obvykle skôr nevzťahujú. Odporúčajú preto zahrnúť ustanovenie o liberalizácii internetových obchodov do zmlúv najmä tam, kde je franšízant malým alebo stredným podnikom.
18.12.2017
Európsky parlament vyzval Komisiu, aby sa podielala na šírení a harmonizácii jednotných pravidiel pre európsky franšízový trh.
 

Európsky parlament prijal na prejednanie štúdiu o fungovaní franšízingu v členských krajinách. Spracováva niekoľko možností, ako zákonne posilniť v rámci obchodných sietí pozíciu franšízantov, teda licenčne zmluvných partnerov, ktorí prevádzkujú pod známou značkou svoj vlastný podnik. Správa, ktorá vznikla na základe iniciatívy holandského europoslanca Dennisa de Jonga tvrdí, že franšízant je často oproti majiteľom franšízových spoločností a konceptov v nevýhodnej pozícii, a navrhuje niekoľko možností, ako túto situáciu riešiť do budúcnosti.

Správa žiada predovšetkým zavedenie právneho rámca pre jednotlivé krajiny. Niektorí europoslanci chcú vyjádriť sklamanie nad tým, že franšízing je v súčasnosti v EU nedostatočný. Predstavuje totiž iba 1,89 % HDP oproti 5,95 % v USA a 10,83 % v Austrálii. 83,5 % obratu franšízových sietí v rámci EU sa nachádza iba v 7 európskych krajinách. Franšízing má pritom podľa poslancov potenciál z hľadiska dosiahnutia jednotného trhu v maloobchodnom sektore, a je vhodným prostriedkom na založenie podniku so zdielanou investíciou medzi franšízorom a franšízantom.

Nekalá obchodná prax

Franšízing vedie k vytváraniu pracovných miest, celkovému rozvoju podnikania, a získavaniu nových schopností a zručností. Predstavuje tiež častý a vhodný model medzinárodnej spolupráce vo vnútri EU. Súčasné právne predpisy o franšízách sa medzi jednotlivými štátmi líšia, sú zdrojom technických prekážok, a môžu od franšízingu odraďovať. Tiež môžu mať tieto skutočnosti podľa EU vplyv na voľbu spotrebiteľov a teda budúci úspech franšízových spoločností.

Konkrétne zásady a právne predpisy by mali zaistiť v budúcnosti zmluvné práva a povinnosti rovnaké pre všetkých. Medzi ne by mala patriť napríklad povinnosť správne a úplne informovať franšízantov pred uzatvorením franšízovej zmluvy. Požiadavka, aby franšízant nakupoval od franšízora ​​výrobky a služby nesúvisiace s konceptom, by mohlo predstavovať nekalú obchodnú prax. Jednotlivé dodatky zmluvy by mali byť jasne formulované, a mali by byť primerané, i čo sa týka doby trvania.

Nedostačujúce majú byť tiež informácie o fungovaní jednotlivých franšízových značiek vo všetkých priemyselných odvetviach. Neexistuje žiadny prehľad o nevýhodných zmluvách či nekalých obchodných praktikách. Tieto časti zmlúv totiž veľmi často zostávajú dôverné. Zriadené by tiež malo byť kontaktné miesto pre sťažnosti a informovanie o franšízovom trhu v EU, spolupracovať by mohol Eurostat. O zmenách by mala Európska komisia rozhodnúť v januári 2018.