07.06.2016

Podnikanie vám musí sedieť

Podnikanie je relatívne bezpečné, ale stále pomalé. To si myslí lekár, podnikateľ a televízny moderátor Roman Šmucler.

Ste lekár. Nie dlho po „Nežnej“ revolúcii ste však začali podnikať v oblasti televíznej tvorby. Čo Vás k tomu viedlo?

No, tiež boli na živnostenskom úrade v Příbrami v šoku, keď som im hovoril, že chcem produkovať televízne programy pre Českú televíziu. Nevedeli  niečo také vôbec  pomenovať a vyrábať súkromne televízne programy bolo mimo chápania. Volali na všetky ministerstvá, ale nikto nič o niečom takomto  nepočul. Chceli sme po revolúcii natáčať v zahraničí, ale neboli peniaze. Tak sme si ich zohnali a ponúkli hotové programy alebo príspevky do vtedajších. Kamera sa nedala tak jednoducho kúpiť a nikto ju nevedel prenajať. Nakoniec sme používali aj s kameramanom zariadenie, ktoré dostal Václav Havel na natáčanie v disente. Kombinoval som štúdium na univerzite s dobrodružnými výletmi. Boli sme veľmi odvážni a nie raz nám išlo o život. Natáčali sme v tíme s mojou prvou manželkou Líbou. Za prvý zárobok sme si obstarali auto a svadbu.

Roman Šmucler

„V 90. rokom ste štátu povedali, že chcete mať súkromnú televíziu na najlepšom kanále zadarmo a išlo to. Čokoľvek ste sem doviezli, bola po tom bitka. Na druhú stranu banky požičiavali peniaze za závratné úroky. Vybehať si potrebné dokumenty na podnikanie bolo doslova peklo,“ Roman Šmucler, majiteľ súkromnej kliniky Asklepion.

Aké boli Vaše podnikateľské začiatky?

Mal som skladačku na pečiatky, aby som mohol meniť nápisy, pretože pečiatka bola luxusom a investovať do viacerých, ako jednej, by bolo neúnosné. Mal som blok s prázdnymi faktúrami a zošit na účtovníctvo. Obstaral som si zázrak technológie, fax, a z prenajatého bytu na Južnom meste som cez fax dohadoval napríklad natáčanie v strede púšte Tunisu v dobe, kedy tam ešte nikto nechodil. Prakticky nešlo uskutočniť zahraničnú platbu. Vozil som hotovosť v rôznych skrýšach, napríklad v podrážkach topánok. Potom prišlo podnikanie vo farmácii. Vyvinul som dva prípravky pre stomatológiu, ktoré som rozbehol a potom predal väčšej firme. Dodnes sú na trhu. Letáčik bol čiernobiely, pretože som ho fotil v kuchyni a nemal na farebný film. Mali sme obaly v tvare kosoštvorca, čo všetkých zaujalo. Všetci náš výrobok vyskúšali a nadnárodné firmy mali smolu. Potom prišla laserová gélová maska. Tušil som, že by to mohol byť úspech, tak sme ju nazvali francúzsky. No a francúzska kozmetika z Příbrami sa predala do všetkých piatich svetadielov.

Dá sa o Vás povedať, že ste podnikateľ „od narodenia“?

Som z rodiny, ktorá podniká, aj keď nie tisíc rokov, tak určite niekoľko storočí. Zatiaľ, čo iní sa s rodičmi rozprávali o futbale či filme, u nás sa neustále preberalo, čo a ako predkovia riešili, keď sme mali firmy. Bola to vysoká škola podnikateľská. Nebral som to ako niečo, čo by mi mohlo pomôcť, ale počúval som a v 90. rokoch, keď sa mnohým z podnikania zatočila hlava, vedel som už, ako to asi je. Iba som nešiel za veľkými príležitosťami, ktoré vtedy ležali na zemi, pretože medicína pre mňa bola stále na prvom mieste.

Dnes je Vaším asi najväčším podnikateľským projektom súkromná klinika Asklepion. Aké to bolo v polovici 90. rokov rozbehnúť podnikanie v oblasti zdravotníctva?

Traja ministri zdravotníctva mi osobne povedali, že žiadne priamo hradené zdravotníctva nebude a že mi na základe niekoho príkazu musia podnikanie zakázať. Vždy som sa opýtal podľa akého zákona a bolo ticho. Všetci ale hovorili, že ľudia súkromných lekárov „nestrávia“. V tom období veľa ľudí dokonca kvôli drsnému podnikaniu zomrelo a podnikajúci lekár by nepredstaviteľne dráždil.

Je niečo, čo vás v podnikaní prekvapilo, a to pozitívne alebo aj negatívne?

Vďaka rodinnej tradícii vôbec nič. To je výhoda druhých a tretích podnikateľských generácií, ktoré sa tu objavujú. Teda, ak si otec s mamou urobili čas na splodenie a hlavne výchovu detí. Časom zistia, že to je tá najdôležitejšia vec, pretože skutočný podnikateľ je iba chvíľkovým správcom rodinného majetku.

Začínali ste podnikať pomerne skoro po roku 1989. Majú to podnikatelia dnes podľa Vás jednoduchšie?

Minca má dve strany. V 90. rokoch ste štátu povedali, že chcete mať súkromnú televíziu na najlepšom programe, zadarmo a išlo to. Všetko, čo ste doviezli, bolo predmetom dopytu. No ale úroky boli 20 percent za rok a musel som prežiť aj 200 percent za rok. Aké peklo bolo vybehať si „papiere“! Málokto si pamätá, ako sme z celej republiky chodili pre výpis z registra trestov k jednému okienku na Pankrác.

Celý rozhovor nájdete v magazíne Vlastní firma FRANCHISING 01/2016.

Zdieľaj článok

Komentáre na fórum

0
Podnikanie vám musí sedieť

K tomuto článku nie je zatiaľ komentár. Váš bude prvý.

Fórum 5 téma, 5 komentáre

chcete viac?

newsletter Franchising.sk

If you see this, leave this form field blank