Sladký biznis s čokoládou

So značkou BON BON ste pred rokom vstúpili do Viedne. Bohužiaľ ste pobočku v pomerne krátkom čase zatvorili. Čo sa stalo?

Vstupom do Viedne som si v podstate splnila svoj sen. Už na začiatku som však vedela, že to nebude jednoduché. Preto sme sa rozhodli vo Viedni otvoriť „skúšobnú“ prevádzku. Vo viedenskom nákupnom centre Donau sme si prenajali miesto na stánok na pol roka s tým, že po uplynutí tejto doby sa rozhodneme, čo ďalej. Bolo však potrebné investovať veľa peňazí do stánku, pretože nákupné centrum malo na jeho podobu prísne požiadavky. Presne nám povedali, ako musí stánok vyzerať, z akého musí byť materiálu a aký nábytok máme použiť. Nebola to teda lacná záležitosť. Ďalším „problémom“ boli zamestnanci.

Mali ste problém s ich nájdením?

Áno, myslím si, že sa nám v podstate nikdy nepodarilo nájsť správnych zamestnancov. A tí nekvalitní nás stáli tiež veľa peňazí. Vo Viedni funguje veľmi silná ochrana zamestnancov. Nie je lacné zamestnávať, a to aj keď vyplácate minimálnu mesačnú mzdu. Ďalšie odvody stoja tiež veľa. Keď sme zistili, že nám viedenská pobočka generuje tržby na úrovni pobočky v malom českom nákupnom centre, rozhodli sme sa to zabaliť a z Viedne odísť. Nemyslím si, že by za náš „neúspech“ mohla iba Viedeň. Urobili sme veľa chýb, ktoré sa na tom odrazili.

Na Rakúsko ste teda nezanevrela…

Nie, to určite nie. A znova sa potvrdilo  známe porekadlo: „Šťastie praje pripraveným“ a vďaka tomu dnes máme pobočku v Innsbrucku. Nie je to klasická predajňa ani stánok v nákupnom centre. Máme franchisantov, ktorí ponúkajú naše produkty v kiosku v innsbruckom hoteli.

Ako ste na takýchto franšízantov natrafili?

Získali sme ich vďaka našim slovenským master-franšízantom, na ktorých sa s týmto návrhom obrátili. Rakúski franšízanti sú Slováci z Martina, ktorí už v tomto hoteli pracujú a vyjednali si tam túto možnosť.

Stretávame sa na franšízovej výstave na Slovensku. Ako sa Vám darí na tomto trhu?

Dobrou správou je, že sa nám na Slovensku podarilo nájsť master-franšízantov – v Martine. Momentálne na Slovensku funguje 5 pobočiek BON BON. Štyri z nich prevádzkujú franšízanti, jednu spomínaný master-franšízant. Myslím si, že na slovenskom trhu je priestor pre 15 pobočiek, sme teda v tretine.

A ako to vyzerá so značkou BON BON v Česku?

V Českej republike máme v súčasnosti 20 predajní. Deväť z nich prevádzkuje naša spoločnosť, 11 je v rukách franšízantov. Očakávame od nich aktívne zapojenie do chodu prevádzky. Nehľadáme investora. Naši franšízanti si musia uvedomiť, a hovoríme to aj záujemcov o licenciu, že náš biznis je malý a seriózny. Skôr sa hodí pre živnostníkov. Sezónnosť je založená na tom, že musia byť pripravení na vyššie tržby v zime a nižšie v lete. Musia byť teda dobrí hospodári. Uvedomili sme si to aj my a preto umožňujeme  možnosť privyrobiť si predajom doplnkového sortimentu – napr. víno, káva, čaj. Podmienkou je, že čokoláda a marcipán musia byť značky BON BON.

Aké sú vaše plány so sieťou do budúcnosti?

V Česku by sme chceli celkovo 30 predajní. To, ako rýchlo sa nám to podarí, bude závisieť na tom, ako sa nám bude dariť nachádzať tých správnych franšízantov. Samozrejme je naším cieľom ďalší rast a v súvislosti s tým sa chystáme preveriť naše materiály pre franšízantov, či vyhovujú našim plánom rozvoja.

Nejaké ďalšie zahraničné trhy vás v súčasnosti nelákajú? 

So zahraničím je to tak, že konkrétne plány nemáme. Ak by sa však objavila zaujímavá príležitosť, určite sa ňou budeme zaoberať. Ak teda o niečom takom viete, dajte vedieť...