Zahraničie hrá prím

Ideálne na Slovensku nie sú ani podmienky pre financovanie franšízového podnikanie. Podľa prezidenta SFA Jozefa Šétaffyho sa ďaleko viac podporujú startupové projekty, pri realizácii ktorých je statisticlá miera podnikateľského rizika vysoká. U franšízingu je tomu väčšinou naopak.
Štvrtok
11.12.2014
Na slovenskom trhu momentálne pôsobí viac ako 130 franšízových konceptov. Drvivá väčšina ich je z cudziny.
 

Zhruba 100 zahraničných franšízových značiek funguje v súčasnosti na Slovensku. Ďalších viac ako 30 sa na vstup na náš trh dlhodobo pripravuje. Z toho vyplýva že zastúpenie domácich sietí je vo výraznej menšine a výrazná zmena sa nedá očakávať ani v nasledujúcom roku. Ako informovala Slovenská franšízingové asociácia (SFA), v blízkej budúcnosti sa na trh chystá vstúpiť zhruba 7 značiek pôvodom zo Slovenska.


Vo vyspelých krajinách je však dlhodobý trend opačný. Počet domácich značiek v nich prevyšuje počet tých zahraničných. "Jedným z dôvodov tejto skutočnosti je fakt, že vznik, tvorba a rozvoj novej, pôvodom slovenský, franšízovej siete je dlhodobý a pomerne finančne náročný proces. Každý franšízový koncept ponúkaný ako úspešný a hodnotný produkt musí byť najskôr v praxi overený, inak si nezíska dôveru rozumného záujemcu o licenciu, "hovorí Jozef Šétaffy, prezident SFA.

Franšízovým reťazcom s najvyšším počtom prevádzok je na slovenskom trhu sieť minipekáren Fornetti, ktorých tu nájdeme 250. Nasledujú realitné spoločnosti RE / MAX s 43 a Directreal s 31 pobočkami. Štvrté miesto patrí COOP Jednote, ktorá má rovnaký počet prevádzok ako Directreal. Prvú päťku potom uzatvárajú pneuservisy Pneubox s 30 obchodnými miestami.

Vplyv podnikateľského prostredia

V priebehu tohto roka ukázal rozvoj franšízingu na Slovensku svoje priaznivé i nepriaznivé stránky. Pozitívnym trendom je expanzia úspešných franšízových konceptov, ktoré na slovenskom trhu už pôsobí a otvárajú nové prevádzkarne. "Tento vývoj podporuje najmä výstavba nových obchodných centier aj v menších mestách, čím sa vytvára ďalší priestor pre umiestnenie pobočiek zavedených značiek," vysvetľuje Jozef Šétaffy.

Ako negatívum možno podľa Šétaffyho hodnotiť stagnáciu reálneho vstupu nových zahraničných konceptov aj napriek tomu, že mnohé z nich svoj príchod na slovenský trh už dlhodobo avizujú. "Príčinou sú najmä pretrvávajúce nepriaznivé prostredie, vysoká byrokratická záťaž a daňové zaťaženie, rovnako tak aj zdĺhavá a nepredvídateľná vymáhateľnosť práva. Kúpna sila spotrebiteľov je potom štruktúrovaná a stále pomerne nízka,"doplňuje Šétaffy s tým, že aj napriek predchádzajúcim optimistickým makroekonomickým očakavaniam vlády ohľadom trhu pretrvávali aj v roku 2014 dôsledky krízy, ktoré pociťovali hlavne malí a strední podnikatelia.